Cenný papier

Záznam, resp. pohľadávka majiteľa voči tomu, kto cenný papier vydal (emitoval). S cenným papierom sú spojené majetkové a iné práva oprávnenej osoby vymedzené a stanovené Zákonom o cenných papieroch. Cenné papiere sa môžu vyskytovať v dvoch podobách a to v listinnej alebo zaknihovanej. V zaknihovanej podobe ide o záznam v zákonom stanovenej evidencii - tento záznam nahrádza listinný cenný záznam.

Medzi cenné papiere patria:

• akcie,
• dlhopisy,
• podielové listy, pokladničné poukážky,
• kupóny, zmenky, šeky, cestovné šeky,
• vkladné knižky, vkladové listy a iné.

Emitent (vystavovateľ) cenného papiera je osoba, ktorá cenný papier vydala. Z pohľadu emitenta sa môžu cenné papiere deliť na štátne (napr. štátne dlhopisy), verejno-právne (dlhopisy miest a obcí) a súkromné (akcie, zmenky a pod.).

Formy cenných papierov vyjadrujú hľadisko ich prevoditeľnosti. Rozlišujeme:

1. Cenné papiere na doručiteľa (niekedy sa používa aj na majiteľa) – za doručiteľa (majiteľa) sa považuje tá osoba, ktorá cenný papier predloží. Prevod cenného papiera je možné uskutočniť jednoduchým odovzdaním. Táto forma zaručuje najvyšší stupeň prevoditeľnosti. Ide o cenné papiere, pri ktorých nie je uvedené meno alebo názov vlastníka. Túto formu môžu nadobudnúť napr. akcie, dlhopisy, podielové listy.
2. Cenné papiere na meno – pri tejto forme je na cennom papieri uvedené meno alebo názov oprávnenej osoby (vlastníka). Do tejto podoby spadajú napr. akékoľvek zaknihované cenné papiere. Tieto cenné papiere prevoditeľné postúpením alebo dedičstvom.
3. Cenné papiere na rad – s označením mena osoby alebo názvu s doložkou na rad. Prevodné právo sa realizuje písomným prehlásením, spravidla na rube cenného papiera tzv. rubopisom.